https://www.sorapedia.eus/index.php?title=Jose_Gaspar_Oregi_(eu)&feed=atom&action=history
Jose Gaspar Oregi (eu) - Berrikuspenen historia
2024-03-28T20:54:46Z
Wikiko orrialde honen berrikuspenen historia
MediaWiki 1.39.1
https://www.sorapedia.eus/index.php?title=Jose_Gaspar_Oregi_(eu)&diff=28418&oldid=prev
nork: Jcao noiz: 22:46, 17 maiatza 2022
2022-05-17T22:46:19Z
<p></p>
<table style="background-color: #fff; color: #202122;" data-mw="interface">
<col class="diff-marker" />
<col class="diff-content" />
<col class="diff-marker" />
<col class="diff-content" />
<tr class="diff-title" lang="eu">
<td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">←Berrikuspen zaharragoa</td>
<td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">23:46, 17 maiatza 2022(e)ko berrikuspena</td>
</tr><tr><td colspan="2" class="diff-lineno" id="mw-diff-left-l189">189. lerroa:</td>
<td colspan="2" class="diff-lineno">189. lerroa:</td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>1905.eko Gasteizko Gida Eklesiastikoan Buen Pastorreko koadjutorea agertzen da, eta bost urte geroago bertan jarraitzen zuen (1910).</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>1905.eko Gasteizko Gida Eklesiastikoan Buen Pastorreko koadjutorea agertzen da, eta bost urte geroago bertan jarraitzen zuen (1910).</div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td></tr>
<tr><td class="diff-marker" data-marker="−"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>1926. urtean, artean 86 urte zituela, Aieteko eliza berriaren ardura <del style="font-weight: bold; text-decoration: none;">eman zioten</del>, beti Artzai Onaren koadjutore zela. Aurretik ermita zegoen bertan, eta <del style="font-weight: bold; text-decoration: none;">aldamenean jauregia zuten </del>Jose Areitio eta Maria de la Arena andragizonek eliza berria ordaindu zuten<del style="font-weight: bold; text-decoration: none;">. </del>1926.eko irailak 14an Zakarias Martinez Gasteizko apezpikuak eliza sagaratu zuen eta Jose Gaspar Oregik bere lan berriak hasi zituen.</div></td><td class="diff-marker" data-marker="+"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>1926. urtean, artean 86 urte zituela, Aieteko eliza berriaren ardura <ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">hartu omen zuen</ins>, beti Artzai Onaren koadjutore zela<ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;"><ref>Aieteko parrokiaren arabera abade arduraduna Cecilio Aguirre Isasa izan omen zen.</ref></ins>. Aurretik ermita zegoen bertan, eta <ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">Ameriketan aberastutako </ins>Jose Areitio eta Maria de la Arena andragizonek eliza berria ordaindu zuten<ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">; </ins>1926.eko irailak 14an Zakarias Martinez Gasteizko apezpikuak eliza sagaratu zuen eta Jose Gaspar Oregik bere lan berriak hasi zituen.</div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Hiltzerakoan gurasoak zeuden hilobian lurperatu zuten, Polloeko Santa Klara kaleko 39an hain zuzen. </div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Hiltzerakoan gurasoak zeuden hilobian lurperatu zuten, Polloeko Santa Klara kaleko 39an hain zuzen. </div></td></tr>
</table>
Jcao
https://www.sorapedia.eus/index.php?title=Jose_Gaspar_Oregi_(eu)&diff=28417&oldid=prev
nork: Jcao noiz: 21:48, 17 maiatza 2022
2022-05-17T21:48:10Z
<p></p>
<table style="background-color: #fff; color: #202122;" data-mw="interface">
<col class="diff-marker" />
<col class="diff-content" />
<col class="diff-marker" />
<col class="diff-content" />
<tr class="diff-title" lang="eu">
<td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">←Berrikuspen zaharragoa</td>
<td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">22:48, 17 maiatza 2022(e)ko berrikuspena</td>
</tr><tr><td colspan="2" class="diff-lineno" id="mw-diff-left-l189">189. lerroa:</td>
<td colspan="2" class="diff-lineno">189. lerroa:</td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>1905.eko Gasteizko Gida Eklesiastikoan Buen Pastorreko koadjutorea agertzen da, eta bost urte geroago bertan jarraitzen zuen (1910).</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>1905.eko Gasteizko Gida Eklesiastikoan Buen Pastorreko koadjutorea agertzen da, eta bost urte geroago bertan jarraitzen zuen (1910).</div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td></tr>
<tr><td class="diff-marker" data-marker="−"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><del style="font-weight: bold; text-decoration: none;">1916</del>. urtean <del style="font-weight: bold; text-decoration: none;">bizirik zen oraindik</del>, <del style="font-weight: bold; text-decoration: none;">ordukoa da [[A Roma a los pies pontificios (eu) | A Roma a los pies pontificios </del>de <del style="font-weight: bold; text-decoration: none;">Benedicto XV]] </del>eta.</div></td><td class="diff-marker" data-marker="+"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">1926</ins>. urtean, <ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">artean 86 urte zituela, Aieteko eliza berriaren ardura eman zioten, beti Artzai Onaren koadjutore zela. Aurretik ermita zegoen bertan, eta aldamenean jauregia zuten Jose Areitio eta Maria </ins>de <ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">la Arena andragizonek eliza berria ordaindu zuten. 1926.eko irailak 14an Zakarias Martinez Gasteizko apezpikuak eliza sagaratu zuen </ins>eta <ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">Jose Gaspar Oregik bere lan berriak hasi zituen</ins>.</div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Hiltzerakoan gurasoak zeuden hilobian lurperatu zuten, Polloeko Santa Klara kaleko 39an hain zuzen. </div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Hiltzerakoan gurasoak zeuden hilobian lurperatu zuten, Polloeko Santa Klara kaleko 39an hain zuzen. </div></td></tr>
</table>
Jcao
https://www.sorapedia.eus/index.php?title=Jose_Gaspar_Oregi_(eu)&diff=28415&oldid=prev
Jcao: /* Bultzatzailea */
2022-05-17T21:33:12Z
<p><span dir="auto"><span class="autocomment">Bultzatzailea</span></span></p>
<table style="background-color: #fff; color: #202122;" data-mw="interface">
<col class="diff-marker" />
<col class="diff-content" />
<col class="diff-marker" />
<col class="diff-content" />
<tr class="diff-title" lang="eu">
<td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">←Berrikuspen zaharragoa</td>
<td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">22:33, 17 maiatza 2022(e)ko berrikuspena</td>
</tr><tr><td colspan="2" class="diff-lineno" id="mw-diff-left-l125">125. lerroa:</td>
<td colspan="2" class="diff-lineno">125. lerroa:</td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>| JAUNARENGANUNTZ ABIA-BANAIZ OGUEI TA IRU URTEKIN, <br> ANAI ARREBAC AMA GAJOA ARREN EZ AZTU NIREKIN <br> IRASTORZA TA TAPIA ZIRAN NERE DEITURA BICOITZA, <br> YZENA BERRIZ RUPERTA ETA YLL NINTZAN ILLA MAYATZA 1888.</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>| JAUNARENGANUNTZ ABIA-BANAIZ OGUEI TA IRU URTEKIN, <br> ANAI ARREBAC AMA GAJOA ARREN EZ AZTU NIREKIN <br> IRASTORZA TA TAPIA ZIRAN NERE DEITURA BICOITZA, <br> YZENA BERRIZ RUPERTA ETA YLL NINTZAN ILLA MAYATZA 1888.</div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>|}</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>|}</div></td></tr>
<tr><td colspan="2" class="diff-side-deleted"></td><td class="diff-marker" data-marker="+"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;"></ins></div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Eta 1889. urteko azken hiruhilekoan liburu bat oparitu zion Donostiako Udal Liburutegiari: ''Jesusen Biotzaren debozioa erakusteko, Jesusen Konpañiako Aita Sebastian Mendiburuk Nafar-euskaran atera zuan liburutik D. Gregorio Arrue-k Gipuzkoakora itzulia.''</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Eta 1889. urteko azken hiruhilekoan liburu bat oparitu zion Donostiako Udal Liburutegiari: ''Jesusen Biotzaren debozioa erakusteko, Jesusen Konpañiako Aita Sebastian Mendiburuk Nafar-euskaran atera zuan liburutik D. Gregorio Arrue-k Gipuzkoakora itzulia.''</div></td></tr>
<!-- diff cache key hqf37rsg_sorap3:diff::1.12:old-28414:rev-28415 -->
</table>
Jcao
https://www.sorapedia.eus/index.php?title=Jose_Gaspar_Oregi_(eu)&diff=28414&oldid=prev
Jcao: /* Bultzatzailea */
2022-05-17T21:32:59Z
<p><span dir="auto"><span class="autocomment">Bultzatzailea</span></span></p>
<table style="background-color: #fff; color: #202122;" data-mw="interface">
<col class="diff-marker" />
<col class="diff-content" />
<col class="diff-marker" />
<col class="diff-content" />
<tr class="diff-title" lang="eu">
<td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">←Berrikuspen zaharragoa</td>
<td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">22:32, 17 maiatza 2022(e)ko berrikuspena</td>
</tr><tr><td colspan="2" class="diff-lineno" id="mw-diff-left-l125">125. lerroa:</td>
<td colspan="2" class="diff-lineno">125. lerroa:</td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>| JAUNARENGANUNTZ ABIA-BANAIZ OGUEI TA IRU URTEKIN, <br> ANAI ARREBAC AMA GAJOA ARREN EZ AZTU NIREKIN <br> IRASTORZA TA TAPIA ZIRAN NERE DEITURA BICOITZA, <br> YZENA BERRIZ RUPERTA ETA YLL NINTZAN ILLA MAYATZA 1888.</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>| JAUNARENGANUNTZ ABIA-BANAIZ OGUEI TA IRU URTEKIN, <br> ANAI ARREBAC AMA GAJOA ARREN EZ AZTU NIREKIN <br> IRASTORZA TA TAPIA ZIRAN NERE DEITURA BICOITZA, <br> YZENA BERRIZ RUPERTA ETA YLL NINTZAN ILLA MAYATZA 1888.</div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>|}</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>|}</div></td></tr>
<tr><td colspan="2" class="diff-side-deleted"></td><td class="diff-marker" data-marker="+"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;"></ins></div></td></tr>
<tr><td colspan="2" class="diff-side-deleted"></td><td class="diff-marker" data-marker="+"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">Eta 1889. urteko azken hiruhilekoan liburu bat oparitu zion Donostiako Udal Liburutegiari: ''Jesusen Biotzaren debozioa erakusteko, Jesusen Konpañiako Aita Sebastian Mendiburuk Nafar-euskaran atera zuan liburutik D. Gregorio Arrue-k Gipuzkoakora itzulia.''</ins></div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>===Artikulugilea===</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>===Artikulugilea===</div></td></tr>
</table>
Jcao
https://www.sorapedia.eus/index.php?title=Jose_Gaspar_Oregi_(eu)&diff=28413&oldid=prev
nork: Jcao noiz: 21:28, 17 maiatza 2022
2022-05-17T21:28:03Z
<p></p>
<table style="background-color: #fff; color: #202122;" data-mw="interface">
<col class="diff-marker" />
<col class="diff-content" />
<col class="diff-marker" />
<col class="diff-content" />
<tr class="diff-title" lang="eu">
<td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">←Berrikuspen zaharragoa</td>
<td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">22:28, 17 maiatza 2022(e)ko berrikuspena</td>
</tr><tr><td colspan="2" class="diff-lineno" id="mw-diff-left-l161">161. lerroa:</td>
<td colspan="2" class="diff-lineno">161. lerroa:</td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>[[Fitxategi: Gipuzkoako_institutua._Kokapena.png | thumb | left | 400px | Instituto zaharreko kokapena, Garibai eta Andia kalegurutzean]] </div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>[[Fitxategi: Gipuzkoako_institutua._Kokapena.png | thumb | left | 400px | Instituto zaharreko kokapena, Garibai eta Andia kalegurutzean]] </div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>===1886-1899: Donostian katedraduna===</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>===1886-1899: Donostian katedraduna===</div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker" data-marker="−"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Bi <del style="font-weight: bold; text-decoration: none;">urte </del>geroago, 1886.eko ekainaren 7an, Gipuzkoako Aldundiak lehen euskal katedra sortu zuen Donostiako institutuan<ref>Euskal Erria aldizkaria (213. zbk. 1886/06/10).</ref>, urteko 1.500 pezetako soldatarekin<ref>Ez zen oso soldata altua, Bizkaiako Institutuaren katedradun "arruntek" 3.500 pezeta kobratzen zuten eta.</ref>. Helburua ikasleek euskaraz irakurtzen eta deklamatzen ikastea zela, eta mimikan eta eszenako mugimenduetan jantzi zitezela.</div></td><td class="diff-marker" data-marker="+"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">1884.eko azaroan Gipuzkoako Aldundiari laguntza eskatu zion euskarari buruzko hainbat lan argitaratzeko, eta euskal katedra sortzerakoan lan hauek kontutan hartzeko<ref>Euskal-Erria (1885/07/01).</ref>.</ins></div></td></tr>
<tr><td colspan="2" class="diff-side-deleted"></td><td class="diff-marker" data-marker="+"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div> </div></td></tr>
<tr><td colspan="2" class="diff-side-deleted"></td><td class="diff-marker" data-marker="+"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Bi <ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">rute </ins>geroago, 1886.eko ekainaren 7an, Gipuzkoako Aldundiak lehen euskal katedra sortu zuen Donostiako institutuan<ref>Euskal Erria aldizkaria (213. zbk. 1886/06/10).</ref>, urteko 1.500 pezetako soldatarekin<ref>Ez zen oso soldata altua, Bizkaiako Institutuaren katedradun "arruntek" 3.500 pezeta kobratzen zuten eta.</ref>. Helburua ikasleek euskaraz irakurtzen eta deklamatzen ikastea zela, eta mimikan eta eszenako mugimenduetan jantzi zitezela.</div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Atzetik etorri ziren beste Aldundiak; Bizkaiakoak, esateko, hiru sortu zituen: probintziako institutuan, maistren Eskola Normalean eta Barakaldoko Arte eta Ofizioen Eskolan.</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Atzetik etorri ziren beste Aldundiak; Bizkaiakoak, esateko, hiru sortu zituen: probintziako institutuan, maistren Eskola Normalean eta Barakaldoko Arte eta Ofizioen Eskolan.</div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td></tr>
<!-- diff cache key hqf37rsg_sorap3:diff::1.12:old-28412:rev-28413 -->
</table>
Jcao
https://www.sorapedia.eus/index.php?title=Jose_Gaspar_Oregi_(eu)&diff=28412&oldid=prev
nork: Jcao noiz: 21:24, 17 maiatza 2022
2022-05-17T21:24:29Z
<p></p>
<table style="background-color: #fff; color: #202122;" data-mw="interface">
<col class="diff-marker" />
<col class="diff-content" />
<col class="diff-marker" />
<col class="diff-content" />
<tr class="diff-title" lang="eu">
<td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">←Berrikuspen zaharragoa</td>
<td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">22:24, 17 maiatza 2022(e)ko berrikuspena</td>
</tr><tr><td colspan="2" class="diff-lineno" id="mw-diff-left-l127">127. lerroa:</td>
<td colspan="2" class="diff-lineno">127. lerroa:</td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>===Artikulugilea===</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>===Artikulugilea===</div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker" data-marker="−"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Inoiz prentsa artikukuak ere idatzi zituen. ''El correo de Guipuzcoa''-n, esateko, 1902.eko Santo Tomas bezperan Maria Kristina Habsburgo-Lorenakoa bere ikasle ohiari gutun irekia idatzi zion, ''En favor del vascuence'' izenekoa (1902/12/20).</div></td><td class="diff-marker" data-marker="+"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Inoiz prentsa artikukuak ere idatzi zituen. ''El correo de Guipuzcoa''-n, esateko, 1902.eko Santo Tomas bezperan Maria Kristina Habsburgo-Lorenakoa bere ikasle ohiari gutun irekia idatzi zion, ''En favor del vascuence'' izenekoa (1902/12/20)<ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;"><ref>Jose Gaspar Oregi abade donostiarrak gutun bat idatzi eutsan 1902an Hapsburgoko Maria Cristina erregenta ohiari “injustiziaz eta krudeltasun handiz zapalduan dagoan gure hizkuntza maiterako”. Iñaki Goitioltza (Euskaldunon Egunkaria 2001/03/25).</ref></ins>.</div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Biharamonean (1902/12/21), Bilbaoko ''La Patria'' astekari jeltzaleak artikulua jasotzen zuen.</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Biharamonean (1902/12/21), Bilbaoko ''La Patria'' astekari jeltzaleak artikulua jasotzen zuen.</div></td></tr>
</table>
Jcao
https://www.sorapedia.eus/index.php?title=Jose_Gaspar_Oregi_(eu)&diff=28411&oldid=prev
Jcao: /* Euskaltegien sortzaile */
2022-05-17T21:23:16Z
<p><span dir="auto"><span class="autocomment">Euskaltegien sortzaile</span></span></p>
<table style="background-color: #fff; color: #202122;" data-mw="interface">
<col class="diff-marker" />
<col class="diff-content" />
<col class="diff-marker" />
<col class="diff-content" />
<tr class="diff-title" lang="eu">
<td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">←Berrikuspen zaharragoa</td>
<td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">22:23, 17 maiatza 2022(e)ko berrikuspena</td>
</tr><tr><td colspan="2" class="diff-lineno" id="mw-diff-left-l96">96. lerroa:</td>
<td colspan="2" class="diff-lineno">96. lerroa:</td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Alde publikotik ezer lortzen ez zuela ikusita, 1884.eko maiatzean berak sortu zuen "katedra pribatua"<ref>Katedra baino, euskaltegia zen.</ref>, Donostian bertan. Hilabete horretan “El Diario Vasco de San Sebastian” egunkarian iragarkia agertu zen, berak sortutako euskarazko eskolen berri ematen<ref>Les ikastolas en Pays Basque d´Espagne. La question du bilinguisme scolaire. M.C. Garmendia (Argitaratu gabeko tesia. Estrasburgo 1985).</ref>.</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Alde publikotik ezer lortzen ez zuela ikusita, 1884.eko maiatzean berak sortu zuen "katedra pribatua"<ref>Katedra baino, euskaltegia zen.</ref>, Donostian bertan. Hilabete horretan “El Diario Vasco de San Sebastian” egunkarian iragarkia agertu zen, berak sortutako euskarazko eskolen berri ematen<ref>Les ikastolas en Pays Basque d´Espagne. La question du bilinguisme scolaire. M.C. Garmendia (Argitaratu gabeko tesia. Estrasburgo 1985).</ref>.</div></td></tr>
<tr><td colspan="2" class="diff-side-deleted"></td><td class="diff-marker" data-marker="+"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;"></ins></div></td></tr>
<tr><td colspan="2" class="diff-side-deleted"></td><td class="diff-marker" data-marker="+"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">Orduko egunkari batean, maiatzaren erdialdean, berri hau agertu zen<ref>Donostiako ''La Voz de España'' egunkariak 90 urte geroago ekarri zuen atzera (1974/05/15).</ref>:</ins></div></td></tr>
<tr><td colspan="2" class="diff-side-deleted"></td><td class="diff-marker" data-marker="+"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;"></ins></div></td></tr>
<tr><td colspan="2" class="diff-side-deleted"></td><td class="diff-marker" data-marker="+"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">::''Jose Gaspar de Oregui abadeak, euskara irakasteko saiakera eta metodo oso berezien sortzaile euskaltzaleak, bertako hizkuntzaren eskola pribatu bat ezarri berri du gure hirian, gure ustetan ezagutzen dugun lehena''.</ins></div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Inork uste izan du hau zian zela ikastolak sortzeko lehen saiakera, baina Burgoseko egunkari batean<ref>La Fidelidad Castellana (Burgos 1888/02/28)</ref> Donostiako berria agertu zen, lau urte aurretik datatua (1884/05/09), euskarazko katedraren sorrera azaltzen. Berriemaileak Jose Gaspar Oregiren pertsona eta lana goraipatu eta gero, jende guztia animatzen du (Burgosen?) euskara katedrara joateko:</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Inork uste izan du hau zian zela ikastolak sortzeko lehen saiakera, baina Burgoseko egunkari batean<ref>La Fidelidad Castellana (Burgos 1888/02/28)</ref> Donostiako berria agertu zen, lau urte aurretik datatua (1884/05/09), euskarazko katedraren sorrera azaltzen. Berriemaileak Jose Gaspar Oregiren pertsona eta lana goraipatu eta gero, jende guztia animatzen du (Burgosen?) euskara katedrara joateko:</div></td></tr>
</table>
Jcao
https://www.sorapedia.eus/index.php?title=Jose_Gaspar_Oregi_(eu)&diff=28410&oldid=prev
Jcao: /* Gramatika zalea */
2022-05-17T21:04:33Z
<p><span dir="auto"><span class="autocomment">Gramatika zalea</span></span></p>
<table style="background-color: #fff; color: #202122;" data-mw="interface">
<col class="diff-marker" />
<col class="diff-content" />
<col class="diff-marker" />
<col class="diff-content" />
<tr class="diff-title" lang="eu">
<td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">←Berrikuspen zaharragoa</td>
<td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">22:04, 17 maiatza 2022(e)ko berrikuspena</td>
</tr><tr><td colspan="2" class="diff-lineno" id="mw-diff-left-l46">46. lerroa:</td>
<td colspan="2" class="diff-lineno">46. lerroa:</td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Resurreccion Maria Azkueren ''Euskal Izkindea / Gramática Euskara'' oso gustoko zuen, eta agertu zenean (1891) [[Eskutitz bat (eu) | Eskutitz bat]] artikulua idatzi zuen ''Euskal-Erria: revista bascongada''n, besteak beste berau goraipatuz. Gramatika hau erabili izan zuen Donostiako euskara katedran.</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Resurreccion Maria Azkueren ''Euskal Izkindea / Gramática Euskara'' oso gustoko zuen, eta agertu zenean (1891) [[Eskutitz bat (eu) | Eskutitz bat]] artikulua idatzi zuen ''Euskal-Erria: revista bascongada''n, besteak beste berau goraipatuz. Gramatika hau erabili izan zuen Donostiako euskara katedran.</div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td></tr>
<tr><td class="diff-marker" data-marker="−"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Honetaz gain, Jose Gaspar Oregi euskal esaldiari ''atzerakarga'' ematearen bultzatzailea izan zen, eta Pio Maria Mortarak Jose Gaspar Oregiren ''atzerakarga'' goraipatu zuen<ref>Idiosincrasia y germanismo del idioma bascongado. Pio Mª. Mortara (Euskal Erria <del style="font-weight: bold; text-decoration: none;">1990</del>).</ref>:</div></td><td class="diff-marker" data-marker="+"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Honetaz gain, Jose Gaspar Oregi euskal esaldiari ''atzerakarga'' ematearen bultzatzailea izan zen, eta Pio Maria Mortarak Jose Gaspar Oregiren ''atzerakarga'' goraipatu zuen<ref>Idiosincrasia y germanismo del idioma bascongado. Pio Mª. Mortara (Euskal<ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">-</ins>Erria <ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">1890</ins>).</ref>:</div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>:''Egia esateko, euskal idazleen artean Donostiako abadea den Jose Gaspar Oregui jauna dela euskal posposizioa egokien erabiltzen dutenetako bat, eta benetan desiratzen dut gutzxienez bere metatesi-ereduren bat, nire lagun elizkoi eta ikasiak erakutsitako eskuizkribuetan hainbestetan irakurri eta gozatu ditudanak, ''Euskal-Errian'' argitaratu dezala.''</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>:''Egia esateko, euskal idazleen artean Donostiako abadea den Jose Gaspar Oregui jauna dela euskal posposizioa egokien erabiltzen dutenetako bat, eta benetan desiratzen dut gutzxienez bere metatesi-ereduren bat, nire lagun elizkoi eta ikasiak erakutsitako eskuizkribuetan hainbestetan irakurri eta gozatu ditudanak, ''Euskal-Errian'' argitaratu dezala.''</div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td></tr>
<tr><td class="diff-marker" data-marker="−"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Aditza esaldiaren atzekaldean sartzeko joera hau XX. mende hasieran hasi zen, eta aurki hainbat euskalzale eta idazle batu zitzaion: Resurreccion Maria Azkue, Pedro Miguel Urruzuno, Txomin Agirre, Pio Maria Mortara, Sabino Arana, Patrizio Antonio Orkaiztegi... 1919.ean Sebero Altubek ''legea'' bihurtu arte<ref>Hurbiltze bat euskal hitz-ordenaren tradizioari. Victor Hidalgo Eizagirre (<del style="font-weight: bold; text-decoration: none;">Fontrs </del>Linguae Vasconum 1996).</ref>.</div></td><td class="diff-marker" data-marker="+"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Aditza esaldiaren atzekaldean sartzeko joera hau XX. mende hasieran hasi zen, eta aurki hainbat euskalzale eta idazle batu zitzaion: Resurreccion Maria Azkue, Pedro Miguel Urruzuno, Txomin Agirre, Pio Maria Mortara, Sabino Arana, Patrizio Antonio Orkaiztegi... 1919.ean Sebero Altubek ''legea'' bihurtu arte<ref>Hurbiltze bat euskal hitz-ordenaren tradizioari. Victor Hidalgo Eizagirre (<ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">Fonts </ins>Linguae Vasconum 1996).</ref>.</div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Hala ere, berrikuntza grafikoak ekarri zizkion gramatika irakaskuntzari, esaldiak eta hitzak mozten eta lotzen, azpiko egitura ezkutua agerian uzteko. Adibide polita geratzen zaigu Maria Kristina erreginari eskainitako ''1888 garren urteco... Erregiñ txit maitagarriari Donostian'' bertsoen dedikatorian, XX. mendean ''Txillardegik'' erabilitako era grafikoen aintzindaria eta, agian, jatorria ere.</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Hala ere, berrikuntza grafikoak ekarri zizkion gramatika irakaskuntzari, esaldiak eta hitzak mozten eta lotzen, azpiko egitura ezkutua agerian uzteko. Adibide polita geratzen zaigu Maria Kristina erreginari eskainitako ''1888 garren urteco... Erregiñ txit maitagarriari Donostian'' bertsoen dedikatorian, XX. mendean ''Txillardegik'' erabilitako era grafikoen aintzindaria eta, agian, jatorria ere.</div></td></tr>
<!-- diff cache key hqf37rsg_sorap3:diff::1.12:old-27029:rev-28410 -->
</table>
Jcao
https://www.sorapedia.eus/index.php?title=Jose_Gaspar_Oregi_(eu)&diff=27029&oldid=prev
nork: Jcao noiz: 16:32, 20 otsaila 2022
2022-02-20T16:32:06Z
<p></p>
<table style="background-color: #fff; color: #202122;" data-mw="interface">
<col class="diff-marker" />
<col class="diff-content" />
<col class="diff-marker" />
<col class="diff-content" />
<tr class="diff-title" lang="eu">
<td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">←Berrikuspen zaharragoa</td>
<td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">17:32, 20 otsaila 2022(e)ko berrikuspena</td>
</tr><tr><td colspan="2" class="diff-lineno" id="mw-diff-left-l187">187. lerroa:</td>
<td colspan="2" class="diff-lineno">187. lerroa:</td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td></tr>
<tr><td class="diff-marker" data-marker="−"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #ffe49c; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>[[Fitxategi: Jose_Gaspar_Oregi._Polloeko_hilobia.jpg | thumb | 800px | center | Jose Gaspar Oregiren hilobia izandakoa,<del style="font-weight: bold; text-decoration: none;">donostiako </del>Polloen]]</div></td><td class="diff-marker" data-marker="+"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>[[Fitxategi: Jose_Gaspar_Oregi._Polloeko_hilobia.jpg | thumb | 800px | center | Jose Gaspar Oregiren hilobia izandakoa, <ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">Donostiako </ins>Polloen]]</div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>==Lanak==</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>==Lanak==</div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Olerkiak, bertso-paperak, artikuluak eta liburuak idatzi zituen, baina oso gutxi argitaratu zituen,</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Olerkiak, bertso-paperak, artikuluak eta liburuak idatzi zituen, baina oso gutxi argitaratu zituen,</div></td></tr>
<!-- diff cache key hqf37rsg_sorap3:diff::1.12:old-27028:rev-27029 -->
</table>
Jcao
https://www.sorapedia.eus/index.php?title=Jose_Gaspar_Oregi_(eu)&diff=27028&oldid=prev
nork: Jcao noiz: 16:31, 20 otsaila 2022
2022-02-20T16:31:14Z
<p></p>
<table style="background-color: #fff; color: #202122;" data-mw="interface">
<col class="diff-marker" />
<col class="diff-content" />
<col class="diff-marker" />
<col class="diff-content" />
<tr class="diff-title" lang="eu">
<td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">←Berrikuspen zaharragoa</td>
<td colspan="2" style="background-color: #fff; color: #202122; text-align: center;">17:31, 20 otsaila 2022(e)ko berrikuspena</td>
</tr><tr><td colspan="2" class="diff-lineno" id="mw-diff-left-l187">187. lerroa:</td>
<td colspan="2" class="diff-lineno">187. lerroa:</td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><br/></td></tr>
<tr><td colspan="2" class="diff-side-deleted"></td><td class="diff-marker" data-marker="+"></td><td style="color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #a3d3ff; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div><ins style="font-weight: bold; text-decoration: none;">[[Fitxategi: Jose_Gaspar_Oregi._Polloeko_hilobia.jpg | thumb | 800px | center | Jose Gaspar Oregiren hilobia izandakoa,donostiako Polloen]]</ins></div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>==Lanak==</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>==Lanak==</div></td></tr>
<tr><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Olerkiak, bertso-paperak, artikuluak eta liburuak idatzi zituen, baina oso gutxi argitaratu zituen,</div></td><td class="diff-marker"></td><td style="background-color: #f8f9fa; color: #202122; font-size: 88%; border-style: solid; border-width: 1px 1px 1px 4px; border-radius: 0.33em; border-color: #eaecf0; vertical-align: top; white-space: pre-wrap;"><div>Olerkiak, bertso-paperak, artikuluak eta liburuak idatzi zituen, baina oso gutxi argitaratu zituen,</div></td></tr>
</table>
Jcao